VÍNOVOD A PIVNICE PALUGYAYOVCOV


Rodina Palugyayovcov bola veľmi vynaliezavá. Ich myšlienka vybudovať v Bratislave pod hlavnou cestou potrubie, ktoré by dopravilo víno z ich pivníc priamo do železničnej cisterny bola viac ako geniálna. František Palugyay získal v roku 1910 od mestského úradu stavebné povolenie. Firma Palugyay a synovia sa tak mohla pustiť do výstavby vyše sto metrov dlhého vínovodu. Ten viedol z ich paláca na Pražskej ulici (dnešná budova ministerstva zahraničných vecí) popod cestu smerom na Lamač do budovy železničnej stanice, v ktorej v súčasnosti sídli železničná polícia. Vínne potrubie existovalo ešte v roku 1940.

Okrem vínovodu sa mohli Palugyayovci pochváliť aj svojimi pivnicami. Noviny Pressburg Zeintung koncom 19. storočia píšu v súvislosti s ich pivnicami, že ide o veľkolepé priestory, plne technicky vybavené. V pivniciach sa nachádzali stroje, ktoré dokázali v tom čase prepraviť 100 až 150 vedier vína za hodinu zo suda do suda. Stroje, ktoré umyli a zazátkovali dve tisíc fliaš denne.

Čistota pivníc firmy Palugyay a synovia mala byť dovedená do takej dokonalosti, že ak ste obtreli bielou šatkou akýkoľvek sud, nenašli ste na nej najmenšie stopy po špine. O veľkej čistote palugyayovských pivníc svedčil aj fakt, že umyté fľaše sa ešte pred naplnením preplachovali vínom. Palugyay bol prvý, kto vyvážal víno do zámoria vo fľašiach.

Počas prvej svetovej vojny Palugyayovci dokončili nádvorie svojho paláca. Po smrti Jozefa Palugyaya v roku 1915 boli dvojnásobne zväčšené priestory pivníc a postavené dve podlažia pod úrovňou terénu. Vznikli tak nové samostatné pivnice na šumivé či tokajské víno. Postavila sa aj betónová pivnica na nehotové vína takzvaná Apoštolská pivnica.

Rozpadom Rakúska-Uhorska, niekedy v roku 1918, sa však začalo pomaly končiť obdobie slávy a expanzie firmy Palugyay a synovia.